Jump to content

Dikko Umar Radda

Lát'ọwọ́ Wikipedia, ìwé ìmọ̀ ọ̀fẹ́
Dikko Umar Radda
Governor of Katsina State
Lọ́wọ́lọ́wọ́
Ó gun orí àga
29 May 2023
DeputyFaruk Lawal Jobe
AsíwájúAminu Bello Masari
Chairman of Charanchi Local Government Area
In office
2003–2008
Àwọn àlàyé onítòhún
Ọjọ́ìbí10 Oṣù Kẹ̀sán 1969 (1969-09-10) (ọmọ ọdún 55)
Dutsin-Ma, North-Central State (now in Katsina State), Nigeria
Ọmọorílẹ̀-èdèNigerian
Ẹgbẹ́ olóṣèlúAll Progressives Congress
ResidenceKatsina, Nigeria
EducationRadda Primary School
Zaria Teachers College
Alma materAbubakar Tafawa Balewa University
Ahmadu Bello University
Occupation
  • Politician
  • economist
Websitedikkoradda.com

Dikko Umar Radda (ọjọ́ ibi 10 September 1969) je onímò ètò aje ati olóṣèlú ọmọ Nàìjíríà. O dibo yan gómìnà ìpínlè Katsina ninu ìdìbò gómìnà Naijiria lodun 2023 . [1] [2] [3] O ti ṣiṣẹ tẹlẹ gẹgẹbi oludari gbogbogbo ti Kékeré ati Alabọde Enterprises Development Agency of Nigeria (SMEDAN). [4] [5]

Igbesi aye ibẹrẹ ati ẹkọ

[àtúnṣe | àtúnṣe àmìọ̀rọ̀]

Dikko Umar Radda ni a bi ni ọjọ kẹwàá oṣù Kẹ̀sán ọdún 1969 ni Ilu Hayin Gada, ti o wa ni àgbègbè ìjọba ìbílè Dutsin-Ma ni Ìpínlẹ̀ Katsina, Nigeria. Ìbílẹ̀ Fulani ni.

Radda lọ si Ile-iwe alakọbẹrẹ Radda lati ọdun 1974 si 1980. O tẹsiwaju ẹ̀kọ́ re ni Zaria Teachers College, nibiti o ti kọ ẹkọ lati 1980 si 1985. [6] Ni 1986, o forukọsilẹ ni Kafanchan College of Education o si jáde ni 1990 o si gba Iwe-ẹri Nàìjíríà ni Ẹkọ (NCE). Radda ti gba B-Tech ni Eto-ọrọ Eto àgbè and Extension lati Ile-ẹkọ giga Abubakar Tafawa Balewa ni Bauchi, ni ọdun 1996. O gba òye Master of Science ni Agricultural Extension ati Rural Sociology lati Ahmadu Bello University Zaria.

Laarin ọdun 2013 ati 2015, Dikko Umar Radda ṣe iranlọwọ fun idasile ti ẹgbẹ All Progressives Congress (APC) ni Nigeria, ṣe iranlọwọ lati mu eto rẹ mulẹ bi ẹgbẹ naa ṣe gba olokiki. Ni akoko yii, o ṣiṣẹ gẹgẹbi Akowe Awujọ ti Orilẹ-ede APC lati ọdun 2014 si 2015, ti o ṣe ipa pàtàkì lati ṣe àgbékalè awọn ìlànà iranlọwọ ti ẹgbẹ ati ìmúláradá ipilẹ atilẹyin rẹ.

Lẹ́yìn isegun ẹgbẹ́ APC ninu ìdìbò odun 2015, Radda ni won yan gẹ́gẹ́ bi oga àgbà fun gómìnà ìpínlẹ̀ Katsina Aminu Bello Masari. Ni ipa yii, o jẹ ohun elo ni iṣakojọpọ awọn iṣẹ ìṣàkóso ati ìmúṣẹ awọn eto imulo ti o ni ero lati mu ilọsiwaju ijọba ni ipinlẹ naa. Àkókò akọkọ rẹ jẹ ami nipasẹ awọn igbiyanju lati mu ilọsiwaju iṣẹ iṣẹ ti gbogbo eniyan ati koju awọn italaya iṣakoso agbegbe. [7] [8] [9]

Ni ọdun 2016, Radda ṣe ipilẹ Gwagware Foundation, eyiti o ni ero lati ṣe atilẹyin awọn àgbègbè ìgbèríko nipa fifun awọn ohun èlò awujọ ipilẹ. Awọn ipilẹṣẹ ipilẹ ti pẹlu pinpin awọn ipese ounjẹ, ipese itọju iṣoogun, ilọsiwaju wiwọle omi, ati ṣiṣẹda awọn aye oojọ. [10]

Awards ati idanimọ

[àtúnṣe | àtúnṣe àmìọ̀rọ̀]
  • Gomina ti Odun 2023 – Dokita Radda ni a lola pẹlu ami-eye yii lakoko Apejọ Alakoso ati Awọn ẹbun fun awọn ilowosi alailẹgbẹ rẹ si Ipinle Katsina, paapaa ni idojukọ awọn italaya aabo, imudara awọn amayederun, ati igbega eto ẹkọ ati idagbasoke iṣẹ-ogbin. [11] [12]
  • Orile-ede Honor of Commander of the Order of the Niger (CON) – Ami eye nla yii ni Aare orile-ede Naijiria fun un ni ifesi akitiyan ati aseyori to lapẹẹrẹ gege bi gomina. [13]
  • Aami Eye Alakoso Iyatọ (2019) - Ti a gbekalẹ nipasẹ Ẹgbẹ Awọn oṣiṣẹ Ilu Ilu Naijiria, ti mọ idari ipa rẹ lakoko akoko rẹ gẹgẹbi oludari gbogbogbo ti Kekere ati Alabọde Enterprises Development Agency of Nigeria (SMEDAN). [14] [15]