Magnésíọ̀mù: Ìyàtọ̀ láàrin àwọn àtúnyẹ̀wò
Content deleted Content added
k r2.7.3) (Robot: Modifying pa:ਮੈਗਨੇਸ਼ੀਅਮ to pa:ਮੈਗਨੀਸ਼ੀਅਮ |
k Bot: Migrating 119 interwiki links, now provided by Wikidata on d:q660 (translate me) |
||
Ìlà 10: | Ìlà 10: | ||
[[Ẹ̀ka:Àwọn ẹ́límẹ̀ntì kẹ́míkà]] |
[[Ẹ̀ka:Àwọn ẹ́límẹ̀ntì kẹ́míkà]] |
||
[[Ẹ̀ka:Àwọn mẹ́tàlì alkalínì ilẹ̀]] |
[[Ẹ̀ka:Àwọn mẹ́tàlì alkalínì ilẹ̀]] |
||
[[af:Magnesium]] |
|||
[[am:ማግኒዥየም]] |
|||
[[an:Magnesio]] |
|||
[[ar:مغنسيوم]] |
|||
[[ast:Magnesiu]] |
|||
[[az:Maqnezium]] |
|||
[[be:Магній]] |
|||
[[be-x-old:Магн]] |
|||
[[bg:Магнезий]] |
|||
[[bn:ম্যাগনেসিয়াম]] |
|||
[[br:Magneziom]] |
|||
[[bs:Magnezij]] |
|||
[[ca:Magnesi]] |
|||
[[ceb:Magnesyo]] |
|||
[[ckb:مەگنیزیۆم]] |
|||
[[co:Magnesiu]] |
|||
[[cs:Hořčík]] |
|||
[[cv:Магни]] |
|||
[[cy:Magnesiwm]] |
|||
[[da:Magnesium]] |
|||
[[de:Magnesium]] |
|||
[[dv:މެގްނީޒިއަމް]] |
|||
[[el:Μαγνήσιο]] |
|||
[[en:Magnesium]] |
|||
[[eo:Magnezio]] |
|||
[[es:Magnesio]] |
|||
[[et:Magneesium]] |
|||
[[eu:Magnesio]] |
|||
[[fa:منیزیم]] |
|||
[[fi:Magnesium]] |
|||
[[fr:Magnésium]] |
|||
[[frr:Magnesium]] |
|||
[[fur:Magnesi]] |
|||
[[fy:Magnesium]] |
|||
[[ga:Maignéisiam]] |
|||
[[gl:Magnesio]] |
|||
[[gv:Magnaishum]] |
|||
[[hak:Mî]] |
|||
[[haw:Makanekiuma]] |
|||
[[he:מגנזיום]] |
|||
[[hi:मैग्नेशियम तत्त्व]] |
|||
[[hif:Magnesium]] |
|||
[[hr:Magnezij]] |
|||
[[ht:Manyezyòm]] |
|||
[[hu:Magnézium]] |
|||
[[hy:Մագնեզիում]] |
|||
[[ia:Magnesium]] |
|||
[[id:Magnesium]] |
|||
[[io:Magnezo]] |
|||
[[is:Magnesín]] |
|||
[[it:Magnesio]] |
|||
[[ja:マグネシウム]] |
|||
[[jbo:lidgusyjinme]] |
|||
[[jv:Magnesium]] |
|||
[[ka:მაგნიუმი]] |
|||
[[kk:Магний]] |
|||
[[kn:ಮ್ಯಗ್ನೀಶಿಯಮ್]] |
|||
[[ko:마그네슘]] |
|||
[[ku:Magnezyûm]] |
|||
[[kv:Магний]] |
|||
[[la:Magnesium]] |
|||
[[lb:Magnesium]] |
|||
[[lij:Magnesio]] |
|||
[[ln:Manezu]] |
|||
[[lt:Magnis]] |
|||
[[lv:Magnijs]] |
|||
[[mdf:Магнезь]] |
|||
[[mi:Konupora]] |
|||
[[mk:Магнезиум]] |
|||
[[ml:മഗ്നീഷ്യം]] |
|||
[[mr:मॅग्नेशियम]] |
|||
[[mrj:Магний]] |
|||
[[ms:Magnesium]] |
|||
[[my:မဂ္ဂနီစီယမ်]] |
|||
[[nds:Magnesium]] |
|||
[[ne:म्याग्नेसियम]] |
|||
[[new:म्याग्नेजियम]] |
|||
[[nl:Magnesium]] |
|||
[[nn:Magnesium]] |
|||
[[no:Magnesium]] |
|||
[[nv:Béésh Łikoní]] |
|||
[[oc:Magnèsi]] |
|||
[[pa:ਮੈਗਨੀਸ਼ੀਅਮ]] |
|||
[[pl:Magnez]] |
|||
[[pms:Magnesi]] |
|||
[[pnb:میگنیشیم]] |
|||
[[pt:Magnésio]] |
|||
[[qu:Qunta q'illay]] |
|||
[[ro:Magneziu]] |
|||
[[ru:Магний]] |
|||
[[sah:Магнезиум]] |
|||
[[scn:Magnesiu]] |
|||
[[sh:Magnezij]] |
|||
[[simple:Magnesium]] |
|||
[[sk:Horčík]] |
|||
[[sl:Magnezij]] |
|||
[[sq:Magneziumi]] |
|||
[[sr:Магнезијум]] |
|||
[[stq:Magnesium]] |
|||
[[sv:Magnesium]] |
|||
[[sw:Magnesi]] |
|||
[[ta:மக்னீசியம்]] |
|||
[[te:మెగ్నీషియం]] |
|||
[[tg:Магний]] |
|||
[[th:แมกนีเซียม]] |
|||
[[tl:Magnesyo]] |
|||
[[tr:Magnezyum]] |
|||
[[tt:Магний]] |
|||
[[ug:ماگنىي]] |
|||
[[uk:Магній]] |
|||
[[uz:Magniy]] |
|||
[[vep:Magnii]] |
|||
[[vi:Magiê]] |
|||
[[war:Magnesyo]] |
|||
[[xal:Маңһанис]] |
|||
[[yi:מאגנעזיום]] |
|||
[[zh:镁]] |
|||
[[zh-min-nan:Magnesium]] |
|||
[[zh-yue:鎂]] |
Àtúnyẹ̀wò ní 17:32, 8 Oṣù Kẹta 2013
Magnésíọ̀mù | ||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pípè | /mæɡˈniːziəm/ | |||||||||||||||||||||||
Ìhànsójú | shiny grey solid | |||||||||||||||||||||||
Ìwúwo átọ̀mù Ar, std(Mg) | [24.304, 24.307] conventional: 24.305 | |||||||||||||||||||||||
Magnésíọ̀mù ní orí tábìlì àyè | ||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||
Nọ́mbà átọ̀mù (Z) | 12 | |||||||||||||||||||||||
Ẹgbẹ́ | group 2 (alkaline earth metals) | |||||||||||||||||||||||
Àyè | àyè 3 | |||||||||||||||||||||||
Àdìpọ̀ | Àdìpọ̀-s | |||||||||||||||||||||||
Ẹ̀ka ẹ́límẹ́ntì | Alkaline earth metal | |||||||||||||||||||||||
Ìtò ẹ̀lẹ́ktrọ́nù | [Ne] 3s2 | |||||||||||||||||||||||
Iye ẹ̀lẹ́ktrọ́nù lórí ìpele kọ̀ọ̀kan | 2, 8, 2 | |||||||||||||||||||||||
Àwọn ohun ìní ara | ||||||||||||||||||||||||
Ìfarahàn at STP | solid | |||||||||||||||||||||||
Ìgbà ìyọ́ | 923 K (650 °C, 1202 °F) | |||||||||||||||||||||||
Ígbà ìhó | 1363 K (1091 °C, 1994 °F) | |||||||||||||||||||||||
Kíki (near r.t.) | 1.738 g/cm3 | |||||||||||||||||||||||
when liquid (at m.p.) | 1.584 g/cm3 | |||||||||||||||||||||||
Heat of fusion | 8.48 kJ/mol | |||||||||||||||||||||||
Heat of | 128 kJ/mol | |||||||||||||||||||||||
Molar heat capacity | 24.869 J/(mol·K) | |||||||||||||||||||||||
pressure
| ||||||||||||||||||||||||
Atomic properties | ||||||||||||||||||||||||
Oxidation states | +1,[1] +2 Àdàkọ:Infobox element/symbol-to-oxidation-state/comment | |||||||||||||||||||||||
Electronegativity | Pauling scale: 1.31 | |||||||||||||||||||||||
energies |
| |||||||||||||||||||||||
Atomic radius | empirical: 160 pm | |||||||||||||||||||||||
Covalent radius | 141±7 pm | |||||||||||||||||||||||
Van der Waals radius | 173 pm | |||||||||||||||||||||||
Spectral lines of magnésíọ̀mù | ||||||||||||||||||||||||
Other properties | ||||||||||||||||||||||||
Natural occurrence | primordial | |||||||||||||||||||||||
Crystal structure | hexagonal close-packed (hcp) | |||||||||||||||||||||||
Speed of sound thin rod | (annealed) 4940 m/s (at r.t.) | |||||||||||||||||||||||
Thermal expansion | 24.8 µm/(m·K) (at 25 °C) | |||||||||||||||||||||||
Thermal conductivity | 156 W/(m·K) | |||||||||||||||||||||||
Electrical resistivity | 43.9 n Ω·m (at 20 °C) | |||||||||||||||||||||||
Magnetic ordering | paramagnetic | |||||||||||||||||||||||
Young's modulus | 45 GPa | |||||||||||||||||||||||
Shear modulus | 17 GPa | |||||||||||||||||||||||
Bulk modulus | 45 GPa | |||||||||||||||||||||||
Poisson ratio | 0.290 | |||||||||||||||||||||||
Mohs hardness | 2.5 | |||||||||||||||||||||||
Brinell hardness | 260 MPa | |||||||||||||||||||||||
CAS Number | 7439-95-4 | |||||||||||||||||||||||
History | ||||||||||||||||||||||||
Discovery | Joseph Black (1755) | |||||||||||||||||||||||
First isolation | Humphry Davy (1808) | |||||||||||||||||||||||
Main isotopes of magnésíọ̀mù | ||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||
Magnésíọ̀mù (pípè /mæɡˈniːziəm/, mag-NEE-zee-əm) je apilese kemika pelu ami-idamo Mg, nomba atomu 12 ati nomba isodoksijini wiwopo +2. O je onide alkalini inu ile ati apilese pipo repete julo kejo ninu igbele Aye, ninbi to ti je bi 2% fun iposi,[3] ati ikesan ni gbogbo Agbalaaye ti a mo.[4][5]
Àyọkà yìí tàbí apá rẹ̀ únfẹ́ àtúnṣe sí. Ẹ le fẹ̀ jù báyìí lọ tàbí kí ẹ ṣàtúnṣe rẹ̀ lọ́nà tí yíò mu kúnrẹ́rẹ́. Ẹ ran Wikipedia lọ́wọ́ láti fẹ̀ẹ́ jù báyìí lọ. |
Itokasi
- ↑ Bernath, P. F.; Black, J. H. & Brault, J. W. (1985). "The spectrum of magnesium hydride". Astrophysical Journal 298: 375. Bibcode 1985ApJ...298..375B. doi:10.1086/163620. http://bernath.uwaterloo.ca/media/24.pdf.
- ↑ Bernath, P. F., Black, J. H., & Brault, J. W. (1985). "The spectrum of magnesium hydride". Astrophysical Journal 298: 375. Bibcode 1985ApJ...298..375B. doi:10.1086/163620. http://bernath.uwaterloo.ca/media/24.pdf.
- ↑ Àṣìṣe ìtọ́kasí: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs namedAbundance
- ↑ Housecroft, Catherine E; Sharpe, Alan G. (2007). "Group 2 metals". Inorganic Chemistry (3 ed.). Harlow, England: Pearson. ISBN 9780131755536.
- ↑ Ash, Russell (2005). The Top 10 of Everything 2006: The Ultimate Book of Lists. Dk Pub. ISBN 0756613213. http://plymouthlibrary.org/faqelements.htm..
Tábìlì ìdásìkò | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | ||||||||||||||||||||||||||
1 | H | He | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
2 | Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
3 | Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
4 | K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | |||||||||||||||||||||||||
5 | Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | |||||||||||||||||||||||||
6 | Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn | |||||||||||
7 | Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Cn | Nh | Fl | Mc | Lv | Ts | Og | |||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|